odlišná

Hovorí sa , že Božia láska je niečo tak veľké, že to ľudská bytosť nikdy nebude schopná chápať. Dievča ktorému „venujem“ nasledovnú úvahu, túto lásku pochopilo už dávno, a kým žilo, rozdávalo ju každému, kto to potreboval. Volala sa Terka a tragicky zahynula pred troma rokmi. Ja dnes ďakujem Bohu, že som mala možnosť poznať túto neobyčajnú bytosť. Terka bola človek, ktorému nikdy neschádzal z tváre úsmev. Pomohla mi vždy, keď som ju požiadala a nikdy za to nič neočakávala. Verila, že každý môže byť lepším človekom a táto viera z nej robila skutočne „božie dieťa“. Keď som sa s ňou rozprávala, mala som pocit, že časť tej jej božskej vyrovnanosti a pokoja prešla aj na mňa. Rozhovory s ňou povznášali myseľ a obohacovali dušu. Ťažko slovami opísať dobro ktoré z nej vyžarovalo, ale tí, čo ju poznali vedeli, že nebola obyčajným dievčaťom. Raz som o Terke rozprávala jednému priateľovi, opýtal sa ma, ako viem, že bola taká dobrá. Vtedy som nevedela odpovedať, ale dnes by moja odpoveď znela: Neviem... Jednoducho to cítim. Tak ako iní cítia, keď ich niekto miluje, alebo že ich niekto nenávidí... Cítia to bez udania dôvodu. Možno jej smrť bola vykúpením, lebo tento svet je príliš zlý na ľudí ako bola ona. A možno Ten hore len zobral naspäť strateného anjela.